Dizajnérka Andrea Pivková: Farebnosť vás môže omrzieť. Je lepšie, keď ju nemáte nalepenú na stene

Ak niekto vie, ako dnes vyzerá typická slovenská kúpeľňa, je to Andrea Pivková – spolumajiteľka a tiež senior dizajnérka Kachličkova, ktorá pre klientov vytvorila už cez 10-tisíc 3D vizualizácií kúpeľní. Po 13 rokoch dizajnovania hodnotí, ako sa menili preferencie zákazníkov, no prezrádza tiež to, aké dlažby a obklady má vo svojej kúpeľni ona sama.

Kedy ste v Kachličkove začali ponúkať službu 3D vizualizácií kúpeľní?

V podstate odvtedy, odkedy existuje Kachličkovo. Tým, že sme od začiatku nemali výstavné kóje, potrebovali sme klientom nejakým iným spôsobom ukázať ich finálnu kúpeľňu, respektíve predstavu o nej.

Prečo v Kachličkove nemáte kóje, keď ich bežne majú konkurenčné predajne?

Jedným z dôvodov je priestor. Každá kója má niekoľko 5 až 10 metrov štvorcových, takže z tohto hľadiska je to pre nás nepraktické. Prerábanie kójí je tiež časovo aj finančne náročné. Treba ich pravidelne meniť, keďže trendy sa vyvíjajú, menia a fabriky každý rok vydávajú nové série a rušia staré. Tablá, ktoré máme my, sú variabilnejšie. Keď sa séria ukončí, zoberieme tablo a dlažby a obklady jednoducho vymeníme.

Sú zákazníci stotožnení s tým, že im ponúkate alternatívu v podobe 3D návrhu? Využívajú to všetci?

Všetci asi nie. Sú klienti, ktorí majú predstavivosť, fantáziu. Tí vizualizáciu nepotrebujú. Ale určite prevládajú klienti, ktorí si vizualizáciu spraviť dajú. Nie je to totiž tak, že si vyberú len z jedného konkrétneho tabla a tak, ako to uvádza výrobca. Kombinujú rôzne materiály, napríklad mramor s drevom, a používajú rôzne segmenty dlažieb a obkladov z rôznych sérií. Čo je nevýhodou spomínaných kójí – človek nikdy presne nevie, akú myšlienku klient bude mať a akú kombináciu si vyberie. Aj preto máme radi tablá. K nim máme tiež ručné vzorky, aby sme prípadne vedeli nejakú vzorku priložiť k tej, ktorú si vyberie klient.

Ako prebieha služba 3D vizualizácie kúpeľne? Aký je postup?

Vždy je dôležité, aby si klient vybral aspoň štýl, ktorým chce ísť. Niektorí klienti sú totiž takí, že nám povedia, aby sme im to celé navrhli. Ale možností je na výber nekonečno a dá sa skombinovať takmer všetko so všetkým. Takže potrebujeme mať aspoň nejaké zadanie – či preferuje lesklé alebo matné dlažby, teplé alebo chladné farby, vzory alebo bez vzorov. Samozrejme, ideálne je, keď nám aj ukáže produkty, ktoré by si vedel vo svojej kúpeľni predstaviť. Tiež potrebujeme mať nejaký pôdorys alebo náčrt rukou s čo najpresnejšími rozmermi. Lebo čím presnejšie podklady do vizualizácie máme, tým presnejší je celkový návrh, ako aj výpočet potrebného materiálu.

Koľko si už navrhla takýchto kúpeľní pre klientov?

Netuším. (smiech) Minule som sa nad tým aj zamýšľala, koľko ich mohlo byť. Ale asi 10-tisíc plus. 

To je extrémne vysoké číslo. Dá sa byť ešte po toľkýchto návrhoch kúpeľní stále originálny?

Určite tam vidno rukopis, teda že sa opakujú veci, ktoré sú typické pre daného dizajnéra. Ale myslím si, že sa stále dá byť originálny, keďže máš vždy jedinečného klienta.

Aký je tvoj rukopis? Čo je špecifické pri tvojich návrhoch?

Menej je viac. Aj klientov sa snažím viesť k tomu, aby šli skôr cestou jednoduchosti, aby mysleli na to, že nebudú mať v kúpeľni len obklady. Ale že tam budú mať aj zariaďovacie prvky, dekorácie, uteráky a milión drobností, ktoré to celé dotvoria. Lebo niekedy majú obavu, či to nebude málo. Či to nebude fádne. Aj preto je dobrá vizualizácia, ktorá im ukáže celý obraz. Aj s doplnkami, aj s batériami a ich farbou. Aj to spraví ten konečný doťuk, tých posledných 5 %.

Keď niekto navrhne cez 10-tisíc kúpeľní, má určite veľmi dobrú predstavu o typických preferenciách zákazníkov. Ako by si zhodnotila takú bežnú slovenskú kúpeľňu? Čo sú najčastejšie zadania, ktoré dostávaš?

Praktickosť. Úložný priestor. Funkčnosť. A potom ide všetko to ostatné. Ale funkčnosť je základ. Aby to bolo dobré na údržbu alebo aby to opticky pomohlo danému priestoru. Či už ho nejako zväčšiť alebo dotvoriť. Lebo pokiaľ je priestor napríklad úzky a dlhý, vieme ho vykorigovať aj použitým materiálom.

Aké dlažby a obklady si zákazníci vyberajú najčastejšie? Ktoré sa najviac opakujú?

Minimalistické a skôr prírodného charakteru. Betón, drevo, nejaký kameň, vyslovene imitácie prírodných materiálov. 

Čiže zákazníci nechcú ísť veľmi do farebných experimentov alebo výrazných vzorov?

Veľmi nie. Tie už použijú skôr v doplnkoch. Čo je tá správna cesta, keďže farebnosť môže časom človeka omrzieť. Je lepšie, keď ju človek môže vymeniť a nemá ju nalepenú na stene.

Máš nejaké dlažby a obklady, s ktorými vyslovene pracuješ rada?

Určite áno. Sú to presne tie typy, ktoré sú ľahko kombinovateľné, pekne spolu hrajú, nemajú nejaké ťažké vzory. Zároveň viem, že 95 % klientom sa proste páčia a kúpeľňa s nimi bude pekná aj o 10 rokov.

Ktoré to sú produkty?

Je to séria Vibes, ktorú mám aj ja doma. Ide o veľmi peknú, trošku výraznejšiu imitáciu kameňa s krásnou vystúpenou textúrou, ktorá vie spraviť ten finálny detail. Potom je to séria Arkety, čo je imitácia betónu s jemnou kresbou – sivej či béžovej. Pri dreve nemám vyslovene preferenciu. Tam to závisí od základu, ale drevo vie veľmi pomôcť v kúpeľni, v ktorej sme zvolili napríklad betónový obklad. Dokáže spraviť taký ten teplejší dojem, útulnosť.

Aké úskalia najčastejšie riešite s klientmi pri návrhoch ich kúpeľní?

Že nemajú predstavivosť o priestore a veľakrát k nám prídu s návrhom, do ktorého chcú dať všetko. Len vo finále je to neriešiteľné, keďže sa tam tie prvky nedajú vtesnať a musíme zohľadniť aj technické normy. Ale to býva zásadný problém – že klient má veľmi nadnesené predstavy o tom, čo sa dá s daným priestorom spraviť. Potom hľadáme nejaký kompromis.

Máš nejaké tipy pre klientov, ktorí si idú prerábať kúpeľňu a pracujú s malým priestorom?

Nepoužívať malý formát. S tým sa stretávame najčastejšie, že klient príde a povie, že chce malý formát. Vždy sa spýtame, prečo ho chce, aj keď to už tak trochu tušíme. Odpoveďou býva: „Lebo mám malú kúpeľňu.” No to je presný opak toho, čo potrebuje. Do malej kúpeľne neodporúčam malý formát. Samozrejme, ani nie gigantický, ale treba nájsť optimálny, ktorý nám ten priestor čo najviac opticky otvorí. Škára je na to najhoršia, pretože nám priestor opticky rozseká, kvôli čomu pôsobí menej kompaktne.

A čo sa týka nábytku a sanity?

Tam už závisí od preferencií. Či klient vyslovene trvá na tom, že chce napríklad vaňu. Aktuálne je trendy voľne stojaca vaňa, ktorá nie je veľmi vhodná do malých priestorov, pretože berie veľa priestoru, najmä po krajoch. Tá je ideálna do väčších kúpeľní. Potom záleží aj na veľkosti samotných umývadiel, kútov a tak ďalej. Vždy myslíme aj na nejaké rozumné zóny na uteráky a odkladací priestor. V prípade malých priestorov je preto ideálne, keď klient používa nábytok na mieru. Vtedy sa dá z priestoru vyťažiť maximum.

Za to obdobie, odkedy sa venuješ 3D vizualizáciám, si sa určite stretla s mnohými trendmi. Ako sa menili v priebehu rokov?

Čo mi tak rezonuje zo začiatkov, tak to boli ťažké vzory, listely, rôzne bordúry, dekorácie, kvetinky, všetkého veľa. Čo je presný opak toho, čo je moderné teraz, keď sa ide skôr tým minimalizmom. Vtedy to bol maximalizmus vo všetkých smeroch. (smiech) Aj čo sa týka farebnosti – zelená, červená, rôzne dekorácie s kombináciami farieb. Nepamätám si, že by sme vtedy robili kúpeľňu, ktorá by bola z jedného typu materiálu. Vždy to boli minimálne dva, tri až štyri druhy materiálu, rôzne dokombinované. A malé formáty – 20x50, 20x40 a podobne. V tej dobe sa navyše vôbec nevyrábali rektifikované materiály s presne rezanými hranami, takže aj škáry boli hrubé. Som veľmi rada, že sme sa toho už zbavili. (smiech)

Čo je trendom teraz, teda okrem minimalizmu a spomenutej voľne stojacej vane?

Čierne doplnky. Alebo všeobecne iné batérie ako chrómové. Aj výrobcovia už bežne mávajú v portfóliu sériu tej istej batérie v 15 rôznych farbách, takže si klient môže doslova vybrať od medenej, zlatej, lesklej či matnej. V kúpeľniach, ktoré riešime my, však stále prevláda čierna.

Ako zákazník postupuje po tom, ako od vás dostane 3D vizualizáciu?

Nasleduje majster, ktorý si musí samotný priestor premerať, keďže nie všetko, čo je na papieri, je také aj v realite. Takže je dobré, keď si priestor prekontroluje, rovnako ako aj samotný materiál, ktorý mu je dodaný. Potom nastupuje predpríprava, hydroizolácia, všetky technické záležitosti a samotné lepenie.

Máte skúsenosti s tým, že by sa vám dodatočne ozval majster, ktorý dostane výstup od vás?

Stáva sa to, keď napríklad príde na to, že mu niečo nesedí s naším návrhom. Napríklad mu vzniká nejaký dorez, ktorý nebol plánovaný a potrebuje sa s nami poradiť. Vždy je lepšie, keď sa nám ozve a skonzultuje to s nami, ako keby konal na vlastnú päsť a výsledok nakoniec nebude taký, aký si majiteľ predstavuje. Takže sme radi, keď nás majstri kontaktujú pred samotným nalepením. Vtedy sa totiž ešte veci dajú riešiť.

Ty už si naznačila, aké dlažby a obklady máš vo svojej kúpeľni. Vedela by si predsa len ešte zhrnúť, ako vyzerá kúpeľňa u teba doma?

Je veľmi útulná, presne taká, akú som ju chcela. Síce je malinká, má zhruba nejakých 5 až 6 metrov štvorcových, ale mám tam formát 120x120. A vôbec tam nevadí ani takýto veľkoformátový obklad, aj keď kúpeľňa nie je veľká. Mám tam veľa úložného priestoru, všetko je pekne schované, všetko má svoje miesto.

V akej farebnosti? S akými dlažbami?

Je to séria Vibes, ktorá má označenie W ako biela, hoci to nie je úplne biela. Ale mám tam použitý aj drevodekor, aby to pôsobilo príjemne.

Prečo by si mal človek nechať navrhnúť kúpeľňu práve v Kachličkove a nie napríklad od architekta?

Nerada by som zavrhovala architektov a interiérových dizajnérov. Lebo všetko závisí od preferencií klienta.

Čo je našou výhodou, je, že máme na klienta čas, vieme sa mu venovať, vieme mu spraviť aj zmenu – jednu, druhú, tretiu. A vieme mu dať návrh taký, aký reálne chce. Čo sa u architektov veľakrát povedať nedá, keďže niektorí si zvyknú presadzovať buď nejaké trendy, alebo svoje preferencie, ktoré sú pre klienta veľakrát ťažko realizovateľné.

S tým sa aj často stretávame, že architekti niečo navrhnú a klient potom príde za nami, lebo je bezradný a nevie to zrealizovať. Či už kvôli materiálom, lebo ich nevie zohnať, alebo stolárčine, ktorú nikto nevie spraviť. Sú to technicky také náročné veci, ktoré na papieri vyzerajú nádherne, ale v realite sú problém. My sa tu riadime našou povestnou jednoduchosťou – aby každý klient, ktorý vizualizáciu dostane, si ju aj vedel zrealizovať.