Ako vybrať vhodné lepidlo na obklady a dlažby do interiéru a do exteriéru?

Rozhodli ste sa položiť dlažbu alebo nalepiť obklad na stenu svojpomocne? V tom prípade je kľúčovou záležitosťou výber vhodného lepidla. Asi viete, že existujú lepidlá špeciálne do interiérov a špeciálne do exteriérov, najmä podľa odolnosti voči mrazu a nízkej teplote. Tu však kritéria pri výbere toho správneho lepidla ani zďaleka nekončia.

 Rozdelenie lepidiel podľa zloženia a triedy

Na trhu je veľké množstvo výrobcov a značiek stavebných lepidiel a mált. Niektoré sú špeciálne určené pre murovanie napríklad z tehál alebo pórobetónu, ďalšie sú univerzálne na čokoľvek. Aj obklady a dlažby majú lepiace hmoty so svojim určením.

Podľa zloženia majú lepidlá nasledovné označenia:

• štandardom pri použití s kachličkami sú cementové lepidlá a malty, ktoré majú označenie C, ich náprotivkom sú disperzné lepidlá označené D
• u nás sa najčastejšie používajú spomínané lepidlá C, ktoré sa miešajú s vodou, no vhodné sú aj disperzné lepidlá D, ktoré môžete použiť ihneď
• špecifickou kategóriou sú dvojzložkové lepidlá, ktoré sú označené ako R, nazývané sú niekedy aj živicové, nakoľko sú na báze reaktívnych živíc
• pre použitie v exteriéroch sa odporúčajú len cementové lepidlá, disperzné lepidlo je možné použiť iba v interiéri, nakoľko nie je odolné voči mrazu

Čo sa týka tried lepidiel, tie sú označené číslicami 1 alebo 2. Rozdiel medzi nimi je v tom, aká je ich prídržnosť k podkladu. V prípade triedy 1 je to minimálne 0,5 MPa, v prípade triedy 2 je to dvojnásobok. Na bežné použitie a v prípade menších kachličiek postačuje lepidlo triedy 1, no ak je aplikácia náročnejšia a väčšia je aj záťaž, lepšia je trieda 2.

Špecifické označenie sa vzťahuje na lepidlá s obsahom plastických zložiek. Tie sú flexibilné a aj tu rozoznávame triedu 1 a 2. Lepidlá označené ako S1, prípadne S1 FLEX, obsahujú štandardné plastické látky. Ako S2 sú označené vysokoplastické lepidlá.

 Špeciálne vlastnosti na dlažbu a obklad

Čo sa týka špeciálnych vlastností, treba rozlišovať najmä tie, ktoré majú vplyv na tuhnutie lepidla, odolnosť voči náročným podmienkam a mieru sklzu lepidla.

Prvou dôležitou vlastnosťou je odolnosť voči teplu alebo naopak chladu. Takouto vlastnosťou disponujú lepidlá označené ako flexibilné, ktoré sa vyznačujú zložením s pevným priľnutím k lepeným kachličkám. Sú odolné voči mrazu ale aj nadmernému teplu.

Pokiaľ ide o tuhnutie lepidla, to je druhá kľúčová vlastnosť pri výbere. Ak budete realizovať lepenie pri nižšej teplote alebo pre veľkoformátovú dlažbu či obklad, zvoľte si stavebné lepidlá označené písmenom F. Ide o rýchlotuhnúce zmesi, kde dochádza k oveľa rýchlejšiemu vytvrdnutiu, čiže kachlička sa prilepí k podkladu za oveľa kratší čas.

Opakom sú lepidlá označené písmenom E. V tomto prípade ide o lepiace hmoty, ktoré majú predĺženú dobu otvorenia, označované niekedy aj ako lepidlá s predĺženou dobou zavädnutia. Po nanesení lepidla je interval definitívneho zatuhnutia dlhší a preto je možné ukladať na lepidlo obklady a dlažby s väčším odstupom a lepšie ich vycentrovať.

Treťou a poslednou dôležitou špeciálnou vlastnosťou je zníženie sklzu T. Tieto lepidlá sa využívajú pre lepenie kachličiek vo vertikálnej alebo šikmej polohe. Po uložení obkladu či dlažby nedochádza k jeho posunu a to platí aj pre ťažšie kachličky.

 Lepidlo na keramiku, gres, sklo a kameň

Obklady aj dlažby sú v dnešnej dobe vyrábané z viacerých materiálov. Najčastejšie ide o keramické kachličky, prípadne o tvrdšie a odolnejšie obklady a dlažby z gresu. Okrem nich sa využívajú aj sklo a originálny kameň, predovšetkým v dekoroch.

Pre bežnú keramickú dlažbu alebo obklad s nasiakavosťou do 3 % a s rozmerom do 20x20 cm sa používajú cementové lepidlá v triede 1, čiže s nižšou prídržnosťou. Ak však už máte väčšie kachličky, je nutná trieda 2. Tieto lepidlá sú vhodné zároveň aj pre gres, avšak aj tu platí veľkostné obmedzenie formátu a to najviac do rozmeru 40x40 cm.

V prípade väčšej gresovej dlažby alebo obkladu je už nutné siahnuť po lepidlách s označením S, čiže po lepidlách s obsahom flexibilných plastických zložiek. Ak ide o väčšie formáty, musí mať lepidlo označenie T, čiže ide o hmotu so zníženým sklzom.

Pokiaľ ide o kachličky zo skla, v tomto prípade stačí štandardné cementové lepidlo triedy 2. V prípade lepenia v exteriéroch však musí byť lepidlo mrazuvzdorné.

Najväčšie nároky majú obklad alebo dlažba z prírodného kameňa, nakoľko ide o hmotnostne najťažší materiál. Pre kamenné mozaiky alebo kachličky z kameňa sa odporúčajú lepiace malty triedy C2TFS1 alebo C2TES2. Tie majú vyššiu prídržnosť, znížený sklz k podkladu, obsahujú flexibilnú zložku a môžu mať dlhšiu dobu zavädnutia.

 Príklady lepidiel podľa konkrétneho označenia

Aby sme vystihli všetky možné situácie výberu a použitia lepidiel na obklad a dlažbu, pripravili sme si názorné príklady a odporúčania na konkrétnu hmotu.

Toto sú označenia lepidiel a ich možnosti použitia:

 C1: Ide o štandardné cementové lepidlo vhodné na keramické kachličky s bežnou aplikáciou a pre využitie v interiéroch bez špecifických vyžadovaných vlastností.

 C1T: Ak v tomto prípade ide o bežné cementové lepidlo na keramiku, ktoré už ale má znížený sklz, hodí sa preto pre ťažšie formáty alebo lepenie vertikálne.

 C1TE: Všetky predošlé spomínané vlastnosti platia pri lepidle tohto označenia, disponuje však dlhšou dobou zavädnutia, máte tak viac času na aplikáciu kachličky.

 C1FT: V interiéroch, kde treba nielen znížený sklz, ale aj rýchlejšie vytvrdnutie po nalepení obkladu či dlažby, odporúčame siahnuť práve po tomto lepidle.

 C2F: Ak potrebujete rýchlejšie vytvrdnutie zmesi, lepidlo s týmto označením vám ponúka presne túto vlastnosť. Má vyššiu prídržnosť a je vhodné pre exteriér.

 C2E: Naopak, ak hľadáte lepidlo, ktoré vám dá viac času na manipuláciu s obkladom a dlažbou, táto trieda to splní, nakoľko má zložky s dlhou dobou otvorenia.

 C2T: V tomto prípade sa jedná o flexibilné cementové lepidlo so zníženým sklzom. Je ideálne pre lepenie kachličiek v exteriéroch vertikálne alebo na šikmine.

 C2TE: Znížený sklz, predĺžené zavädnutie a lepšia prídržnosť k podkladu, lepidlá tejto triedy sú vhodné pre steny aj podlahy s väčším mechanickým zaťažením.

 C2FT: Pod týmto označením sa skrýva lepidlo s vyššou triedou prídržnosti k podkladu, ktoré má znížený sklz a zároveň patrí do kategórie rýchlotvrdnúcich hmôt.

 C2FE: Ide o flexibilné cementové lepidlo, ktoré obsahuje flexibilné zložky a má predĺženú dobu otvorenie, čiže dlhšiu dobu úplného zavädnutia lepiacej zmesi.

 C2T(E)S1: Tieto lepidlá obsahujú zložky s rýchlejším tuhnutím, väčšou pružnosťou alebo redšou konzistenciou a hodia sa pre kachličky so strednou záťažou.

C2TFS1 a C2TES2: Ide o lepiace malty, ktoré sú vhodné pre veľké alebo ťažké formáty so stredným až väčším zaťažením a využiteľné aj na podlahové kúrenie.

 Špecifiká pri lepení veľkoformátových kachličiek

Čoraz obľúbenejšie a viac využívané kachličky sú tie s väčšími rozmermi. Veľkoformátové dlažby a veľkoformátové obklady minimalizujú počet špár a vyzerajú estetickejšie a dizajnovo kompaktnejšie. Ich pokládka či lepenie však majú niektoré svoje špecifiká a to sa týka tak kvality podkladu, ako aj postupu a tiež výberu ideálneho lepidla.

V prípade podkladu je mimoriadne dôležitá rovinatosť, kde je tolerancia najviac 3 mm na 2 metroch. Pri manipulácii s kachličkami sú ideálne rámy s prísavkami.

Ak ide o lepenie, stavebné lepidlo sa nanáša na podklad a zároveň aj na kachličku. Nanášanie lepidla je prostredníctvom zúbkového hladítka, ktorým lepidlo rozprestriete po celej kachličke rovnomerne. Profily lepidla musia byť rovnaké, nesmú sa križovať.

Čo sa týka výberu typu lepidla, v prípade veľkoformátových obkladov a dlažieb sa vyžaduje trieda lepidla číslo 2. Tieto lepidlá majú vyššiu prídržnosť k podkladu v ťahu, minimálne 1 MPa. V prípade vertikálneho alebo šikmého lepenia veľkých formátov siahnite po týchto lepidlách, ktoré budú zároveň so zníženým sklzom, čiže s označením T.